Umierajúci kráľ sa každej zo svojich štyroch žien spýtal, či mu bude robiť spoločnosť aj po smrti. Ich odpovede ho prinútili sa zamyslieť. Nás tiež …

Bol raz jeden kráľ, ktorý mal štyri manželky. Zo všetkých najviac miloval svoju štvrtú ženu, ktorá bola najkrajšia a najviac očarujúca zo všetkých. Len ona od neho dostávala tie najdrahšie darčeky a veľmi mu na nej záležalo.

Tretiu ženu miloval pre jej inteligenciu a často s ním vychádzala na ďaleké výpravy po celom svete. V hĺbke duše sa neustále bál, že ho jedného dňa opustí pre niekoho iného …

K svojej druhej žene sa správal ako k svojej kamarátke. Mohol sa jej zveriť so všetkým a ona ho vždy podporovala. To ona mu radila, keď mal nejaký problém.

Prvú ženu miloval najmenej aj napriek tomu, že ona sa k nemu správala najvľúdnejšie. To ona mu pomohla vybudovať impérium a nikdy ho neopustila aj napriek tomu, že on volil spoločnosť iných žien …

Nič ale netrvá večne a presvedčil sa o tom aj samotný kráľ. Dozvedel sa, že trpí vážnou chorobou. Zostávalo mu len niekoľko dní života a čakali ho nepríjemné rozhovory … „Mám štyri manželky, ale po smrti zostanem sám. Chcem, aby aj po mojej smrti mi aspoň jedna z nich robila spoločnosť. „… S každou preto prehovoril osobne.
Najprv pozval najmladšiu zo žien – tú, ktorú miloval zo všetkých najviac – a povedal:

„Milujem Ťa najviac zo svojich žien. Vždy som Ti dával tie najkrajšie a najdrahšie dary. Vždy som o Teba staral zo všetkých mojich žien najviac a teraz som vážne chorý. Chcem sa ťa opýtať, či so mnou budeš aj po mojej smrti. “

 

Mladá žena sa prekvapene pozrela na kráľa a krátko odpovedala:

„To je predsa úplná šialenosť.“

Potom odišla a kráľ ju do svojej smrti už nevidel.

Odpoveď najmladšej manželky ho hlboko ranila, ale nestrácal nádej. Pozval si preto svoju tretiu manželku a veril, že mu bude aj po smrti robiť spoločnosť. Pozval ju k svojej posteli a povedal:

„Miloval som ťa celý svoj život, ktorý sa už čoskoro skončí. Budeš stáť po mojom boku aj po mojej smrti? “

Žena mu venovala chladný pohľad a povedala:

„Samozrejme, že nie! Som ešte mladá a po tvojej smrti sa znovu vydám za niekoho iného! “
Odpoveď najmladší manželky ho hlboko ranila, ale nestrácal nádej.

Kráľ cítil, že mu tým zlomila srdce, ale ešte nestrácal nádej. Do izby pozval svoju tretiu manželku:

 

„Vždy, keď som to potreboval, pomohla si mi vyriešiť všetky problémy. Teraz Ťa chcem o niečo požiadať – budeš mi robiť spoločnosť aj po mojej smrti? “

„Tentoraz Tí pomôcť nemôžem, ale postarám sa o to, aby si mal ten najvkusnější pohreb.“

Staršia žena, kráľova prvá manželka, ticho vošla do izby a šepkala:

„Ja za Tebou pôjdem kamkoľvek. Zostanem navždy s Tebou. “

Prekvapený kráľ sa na ňu pozrel a po chvíli ticha povedal:

„Mal som Ti dať len tie najlepšie veci, keď som mohol. Mal som sa ťa pokúšať pochopiť, keď som ešte mal šancu. “

Každý z nás má také štyri ženy!

 

Štvrtá žena je naše telo. Nezáleží na tom, ako veľmi sa o neho budeme starať – skôr alebo neskôr nás sklame.

Tretia žena je náš majetok. Po našej smrti ho bude mať niekto iný …

Druhá žena predstavuje našu rodinu a priateľov. Môžu byť s nami, podporovať nás a radiť nám, ale jediné čo pre nás môžu urobiť je, že nám po smrti vystroja pohreb.

Prvá žena je naša duša … to o ňu musíme starať, aby zostala čistá, dobrá a šťastná … to ona s nami zostane až do konca.

 

Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.

You Might Also Like