Tieto potraviny jedli naši predkovia. Neprekvapila ich rakovina, cukrovka ani problémy so zubami!

Spread the love

Hamburgery, pizze, japonské, čínske či iné reštaurácie – s tým všetkým sa stretávame denne. Ako sa však stravovali naši predkovia v minulosti? Aké jedlá boli ich každodenným osudom? V minulosti jedlá z núdze, dnes mimoriadne chutné špeciality domácej kuchyne.

Ako sa varilo?

Spočiatku sa všetky jedlá pripravovali na otvorenom ohni. Napáchli ale dymom a preto sa neskôr vynašiel predchodca sporáku, na ohnisko sa dala železná platňa. Najchudobnejšie rodiny piekli v zemnej peci. Šlo o jednoducho vyhrabanú jamu, mäso sa obložilo ohriatymi kameňmi a prikrylo sa zeminou. Kuchynský kút bol vždy výsostným územím gazdinej.

Veľa slovenských jedál malo pre mnoho cudzincov netradičnú kyslastú príchuť. Či už ide o smotanu, kyslé mlieko či kapustu. K jedlám sa pridávalo aj mnoho prírodných korenín, ku ktorým patrili rasca, kôpor, cibuľa, cesnak, rozmarín a iné. Klinčeky, paprika či zázvor, boli až postupom času dovezené zo zahraničia.

Základnými zložkami stravy boli mlieko, zemiaky, strukoviny, kapusta a múka. Mlieko bolo obľúbené nie len sladké, ale aj kyslé, či to v podobe žinčice. Pre ľudí bolo výhodnejšie mať z dobytku dlhodobo príjem mliečnych výrobkov ako jednorazovo mäsovú hostinu.

Kaše aj halušky zasýtili

Mnoho jedál bolo založených na obilninovom základe z pšenice, raže a prosa. Približne v 18. storočí k nám dorazila ryža a kukurica. Aj z nich sa vyrábali rozšírené kaše. Šlo o lacné a jednoduché jedlo, preto ju mnoho rodín malo na stole každý deň. Jačmenná, krúpová, kukuričná a tak stále dookola.

Najznámejším a najpopulárnejším slovenským jedlom sú halušky. Pred príchodom zemiakov sa vyrábali z ražnej, prosnej a pohánkovej múky. Mali mnoho druhov: od bryndzových, cez strapačky (s kapustou) až po vtedy menej obvyklé halušky s tvarohom. Okrem nich sa na stole výnimočne objavovali aj knedle plnené ovocím, mäsom alebo bryndzou. Mäso však bývalo na jedálničku naozaj zriedkavo.

A čo chlieb?

Chlieb sa začal na našom území piecť približne v 14. storočí. Bol pečený z viacerých druhov múky (a neskôr zemiakov). Ak jej bol nedostatok, do cesta sa pridávala kôra stromov, mach či dokonca korene rastlín. Napriek tomu bol pre ľudí darom od Boha a pri jeho príprave sa ľudia 7x prežehnávali. Na dlhé stáročia sa stal neodmysliteľnou súčasťou stravovania mnohých ľudí.

Polievky nám chutia dodnes

V minulosti boli v centre pozornosti husté a výdatné polievky. Najznámejšími sú kapustová, šošovicová a fazuľová polievka. Mimoriadnej obľube sa aj dodnes teší cesnačka. Do polievok sa dávalo všetko, čo bolo po ruke. Od zeleniny, cez mäso, ryby až po hríby. Z polievok sa neskôr vyvinuli prívarky, akési zahustené polievky. V každej domácnosti bol raz za čas na programe tekvicový, fazuľový či hrachový prívarok.

Obľúbené sladkosti

Aj v neutešenej dobe sa aspoň párkrát do roka naskytla príležitosť pripraviť čosi lepšie, fajnovejšie, na čo sa tešili hlavne deti – obľúbené koláče. Neraz sa piekli najmä na Vianoce a Veľkú noc, nešlo teda o bežný pokrm. Postupom času sa stali bežnou súčasťou jedálnička, šlo hlavne o rôzne záviny a štrúdle. Ku slávnostnejším koláčom patrí štedrák, mačacie oči, medvedie labky, medovníky, pagáče. Šúľance sa stali obľúbené pre svoju rýchlu prípravu. Obľúbené boli rovnako aj rezance s makom či tvarohom.

Mnoho z našich typických jedál sa dostáva na tanier aj deťom v školských jedálňach. Kto by nepoznal ryžový nákyp, parené buchty či žemľovku? Dnes trochu podceňované jedlá, no treba podotknúť, že napríklad parené buchty boli kedysi pochúťkou mešťanov a sú obľúbené nielen u nás, ale napríklad aj v Rakúsku.

Bol tento článok užitočný? Zdieľaj ho so svojou rodinou a priateľmi!

You Might Also Like