Dve šálky kávy denne: Čo na to hovorí naše telo?

Jednou z najviac kontroverzných tém v poslednej dobe je pitie kávy a jej účinky na naše zdravie. Podľa toho, koho sa opýtame, najčastejšie dostaneme jednu z dvoch odpovedí: káva je buď neobyčajne zdravý nápoj alebo naopak, nášmu zdraviu mimoriadne škodí.

Avšak odhliadnuc od toho, čo všetko sme už o káve mohli počuť, pravdou zostáva, že o nej možno povedať veľa dobrého. Tak napríklad, káva obsahuje veľké množstvo antioxidantov a je dokázané, že jej pitím si znižujeme riziko vzniku viacerých chorôb.

Na druhej strane, káva obsahuje kofeín. Kofeín, ako vieme, má povzbudzujúce účinky, ktoré sa však môžu prejaviť v problémoch so spánkom. U niektorých osôb môže kofeín vyvolať aj niektoré ďalšie problémy.

V tomto článku vám preto prinášame detailný prehľad účinkov kávy na naše zdravie. Nevynechali sme ani klady, ani zápory.

Káva obsahuje viaceré potrebné živiny a je mimoriadne bohatá na obsah antioxidantov

Káva je určite viac než len akási tmavohnedá tekutina. Kávové zrná obsahujú viacero potrebných živín, ktoré z nej robia skutočne výživný nápoj.

Jedna bežná šálka kávy (240 ml) obsahuje:

  • vitamín B2 (riboflavín): 11 % odporúčanej dennej dávky (ODD)
  • vitamín B5 (kyselina pantoténová): 6 % ODD
  • vitamín B1 (tiamín): 2 % ODD
  • vitamín B3 (niacín): 2 % ODD
  • folát: 1 % ODD
  • mangán: 3 % ODD
  • draslík: 3 % ODD
  • horčík: 2 % ODD
  • fosfor: 1 % ODD

Uvedené hodnoty sa nám na prvý pohľad nemusia zdať nijako zvlášť výnimočné. Vynásobme ich však tromi, štyrmi alebo akýmkoľvek počtom šálok, ktoré každý deň vypijeme.

Hodnota, ku ktorej sa potom dopracujeme, môže naozaj predstavovať nemalú časť z nášho každodenného príjmu živín.

Avšak v čom káva naozaj vyniká nad všetkými ostatnými potravinami je jej obsah antioxidantov. Priemerný Európan či Američan so svojím západným štýlom stravovania v skutočnosti príjme viac antioxidantov z kávy než z ovocia a zeleniny dokopy, ktoré sú súčasťou jeho každodenného jedálnička.

Zhrnutie: Káva obsahuje viacero vitamínov a minerálov v menších množstvách. Tieto množstvá sa však znásobujú počtom šálok, ktoré denne vypijeme. Káva je okrem toho bohatá aj na obsah antioxidantov.

Káva obsahuje kofeín – povzbudzujúcu látku, ktorá zlepšuje činnosť mozgu a ktorá pomáha nášmu metabolizmu

Kofeín je najviac konzumovanou psychoaktívnou látkou po celom svete.

Mnohé nealkoholické nápoje, čaj a tiež čokoláda obsahujú kofeín, no káva je neporovnateľne jeho najväčším zdrojom.

Jedna šálka kávy môže obsahovať od 30 až do 300 mg kofeínu, no priemerná hodnota sa pohybuje v rozmedzí 90 až 100 mg na šálku.

Kofeín možno považovať za najznámejšiu povzbudzujúcu látku. Jeho účinok spočíva v tom, že v ľudskom mozgu tlmí činnosť adenozínu. Adenozín je inhibičný neurotransmiter, čiže hormón v mozgu, ktorý je zodpovedný za pocit únavy a spomalenie reakcií.

Tým, že sa kofeín postará o zablokovanie adenozínu, dôjde k opätovnému zvýšeniu mozgovej činnosti, ktorá je sprevádzaná vylučovaním ďalších neurotransmiterov, ako sú noradrenalín a dopamín.

Noradrenalín a dopamín sú neurotransmitery, ktoré odbúravajú pocity únavy, vďaka čomu sa cítime bdelo a sviežo.

Už nespočetné množstvo výskumov opakovane potvrdilo, že konzumácia kofeínu má obyčajne za následok krátkodobé zlepšenie činnosti mozgu. Tá sa prejavuje najmä zlepšenou náladou, rýchlejším reagovaním, zlepšením pozornosti a efektívnejším myslením.

Okrem toho konzumácia kofeínu prispieva aj k zlepšeniu nášho metabolizmu (spaľovanie kalórií) o 3 až 11 %, dokonca vedie k zlepšeniu športového výkonu v priemere o 11 až 12 %.

Je potrebné si však uvedomiť, že niektoré z týchto účinkov bývajú len krátkodobého charakteru. V prípade, že pijeme kávu každý deň, náš organizmus si na kofeín vybuduje toleranciu, po čom jeho účinky už nebudeme pociťovať tak výrazne.

Avšak konzumácia kofeínu má samozrejme aj niektoré zápory, o ktorých si povieme neskôr.

Zhrnutie: Hlavnou aktívnou látkou v káve je kofeín, ktorý sa vyznačuje svojimi povzbudzujúcimi účinkami.

Účinky kofeínu sa najčastejšie prejavujú krátkodobým nárastom energie, zlepšením činnosti mozgu, zrýchlením metabolizmu a zlepšením športového výkonu.

Káva znižuje riziko vzniku Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, čím chráni náš mozog aj v staršom veku

Alzheimerova choroba je najčastejším neurodegenaratívnym ochorením a je aj najčastejšou príčinou demencie.

Viacero výskumov už potvrdilo, že u kávičkárov je o 65 % nižšie riziko vzniku Alzheimerovej choroby.

Druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie je Parkinsonova choroba. Jej príčinou je odumieranie tých neurónov, vďaka ktorým v mozgu vzniká dopamín.

Pokiaľ ide o Parkinsonovu chorobu, riziko jej vzniku je u kávičkárov nižšie o 32 až 60 %. Platí tu dokonca priama úmera, a síce, že o čo viac kávy pijeme, o to je riziko vzniku tejto choroby nižšie.

Zhrnutie: Viacero výskumov potvrdilo, že u kávičkárov je podstatne nižšie riziko vzniku demencie, Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby v staršom veku.

U kávičkárov je výrazne nižšie aj riziko vzniku cukrovky 2. typu

Pre cukrovku 2. typu je príznačná zvýšená hladina krvného cukru, ktorá je zapríčinená inzulínovou rezistenciou.

Cukrovka tiež patrí medzi veľmi rozšírené choroby. Za posledné desaťročia jej výskyt vzrástol 10 násobne, pričom v súčasnosti ňou trpí približne 300 miliónov osôb.

Zvláštnosťou je, že kávičkári sú proti tejto chorobe podstatne odolnejší. Aspoň tak sa zdá na základe výskumov, podľa ktorých je u kávičkárov o 23 až 67 % nižšie riziko vzniku cukrovky.

Za zmienku tu stojí zjednocujúca analýza 18 rôznych výskumov, ktoré skúmali účinky pitia kávy vo vzťahu k cukrovke.

V týchto 18 výskumoch vedci pozorovali 457 922 kávičkárov a zistili, že každodenná šálka kávy u nich viedla k zníženiu rizika vzniku cukrovky 2. typu o nezanedbateľných 7 %.

Zhrnutie: Výsledky viacerých výskumov potvrdzujú, že u kávičkárov je podstatne nižšie riziko vzniku cukrovky 2. typu.

Pitie kávy chráni pred rôznymi chorobami aj našu pečeň

Pečeň je mimoriadne dôležitý telesný orgán, ktorý zabezpečuje priebeh mnohých životne dôležitých funkcií.

Naša pečeň je zároveň veľmi citlivá a hnevá sa na nás, keď jej dávame zabrať nadmerným pitím alkoholu či konzumáciou fruktózy.

Keďže konzumácia alkoholu a fruktózy je v modernej spoločnosti na vzostupe, je dobré vedieť, aké môže zanechať na našej pečeni následky. Posledné štádium chorej pečene je známe pod názvom cirhóza. O cirhóze hovoríme vtedy, keď väčšia časť tkaniva pečene je nezvratne poškodená.

Nespomíname to len tak – dobrou správou je, že u kávičkárov je riziko vzniku cirhózy až o 84 % nižšie v porovnaní s osobami, ktoré kávu nemajú v obľube.

Preventívne účinky zabraňujúce vzniku cirhózy sa tu prejavili najvýraznejšie u osôb, ktoré pijú 4 a viac šálok kávy denne.

Žiaľ, pomerne častá je aj rakovina pečene. Zo všetkých druhov rakoviny, ktoré končia úmrtím, jej po celom svete patrí neveselé 2. miesto. Kávičkári majú však znova šťastie, pretože pitie kávy znižuje riziko vzniku rakoviny pečeneo 40 %.

Zhrnutie: U kávičkárov bolo zistené výrazne nižšie riziko vzniku cirhózy a rakoviny pečene. A čím viac kávy pijú, tým je riziko nižšie.

Ľudia, ktorí pijú kávu, sú tiež menej náchylní na vznik depresie. Medzi kávičkármi je tiež podstatne nižšie percento osôb so samovražednými skonmi

Depresia je dnes až neuveriteľne častým duševným problémom.

Depresia je v celom svete najčastejším duševným ochorením, ktoré nemožno brať na ľahkú váhu. V dôsledku depresie má osoba, ktorá ňou trpí, podstatne zhoršenú kvalitu života.

Jeden z výskumov, ktorý sa uskutočnil na Harvardskej univerzite potvrdil, že u osôb, ktoré pijú najviac kávy je o 20 % nižšie riziko objavenia sa depresie.

A ďalšie tri výskumy nám svojimi výsledkami prezrádzajú, že u kávičkárov, ktorí vypijú 4 a viac šálok kávy denne, je o 53 % nižšia pravdepodobnosť spáchania samovraždy.

Zhrnutie: Množstvo výskumov preukázalo, že u kávičkárov je nižšie riziko vzniku depresie, čo okrem iného tiež vedie k podstatne nižšej pravdepodobnosti spáchania samovraždy.

Výsledky niektorých výskumov naznačujú, že kávičkári žijú v priemere dlhšie

Ako teda zatiaľ môžeme vidieť, relatívne ľahko dostupné pitie kávy možno považovať za prevenciu, ktorá sa často prejavuje aj mnohopercentným znížením rizika vzniku viacerých chorôb či psychických problémov (tie by sa mohli skončiť až samovraždou).

Keď to všetko zvážime, tak nám z toho celkom logicky vychádza, že pitie kávy nám môže pomôcť dožiť sa vyššieho veku.

You Might Also Like