Príbeh na zamyslenie: „Chcela som sa rozviesť s mojim mužom, ale matka mi povedala slová, ktoré ma hlboko zasiahli.“

Rozvod je veľmi smutná záležitosť – trauma, ktoré sa nedá riešiť správne, vždy je to dosť bolestivé. Ľudia, ktorí prežívajú túto etapu života, sú v ohrození – fyzicky aj psychicky.

Bohužiaľ (vďakabohu), rozviesť sa je vo väčšine prípadov a v dnešnej dobe ľahké. Preto existuje veľa slobodných matiek, ktoré postupne klesajú na spoločenské dno.

Pred vami je list ženy, ktorá sa rozhodla rozviesť, ale potom svoje rozhodnutie zmenila. Prečítajte si ho aj vy a zistite, čo sa stalo. Možno aj vám slová ženy pomôžu znovu nadviazať vzťah s človekom, ktorého ste už odpísali.

Príbeh o zachránení manželstva:

Moment, ktorý nastal v ten deň, som oddiaľovala, čo to len šlo. Deň, kedy môj muž Peter odišiel do práce, zbalila som veci, a aj so synom sa rozhodla odísť k mojim rodičom. Tí nás prijali a sľúbili mi pomoc v tejto neľahkej chvíli.

„Ale ešte než sa rozhodneš pre definitívny koniec manželstva, splň mi túto prosbu,“ povedala mi matka. Položila na stôl papier, uprostred urobila čiaru a vyzvala ma, aby som do prvého stĺpca napísala zoznam vecí, ktoré mi na Petrovi vadia a sú dôvodom, prečo už s ním nedokážem ďalej žiť.

Pomyslela som si, že do druhého stĺpca budem mať za úlohu napísať zoznam kladných vecí, čo na manželovi vidím. Vedela som už dopredu, že to bude krátky zoznam.

Do prvej polovice som teda písala:

– všade pohadzuje svoje veci
– nikdy mi nepovie, kam ide
– pri stole smrká a chová sa neslušne
– nikdy mi nedal darček
– je lakomý
– nikdy doma nepomáha
– večne je ticho a nekomunikujeme

A tak ďalej som pokračovala dlho až do tej doby, než som sa dostala na koniec strany. To už som predsa vedela, že by žiadna žena nechcela žiť s takým chlapom.

S víťazným úsmevom som sa spýtala matky, či do druhého stĺpca mám napísať jeho pozitívne vlastnosti. Aké bolo moje prekvapenie, keď matka odpovedala, že jeho silné stránky pozná, a nech ku každému z jeho nedostatkov napíšem svoju reakciu. Nečakala som, že to bude o mne. To už nebolo úplne jednoduché. Ale pustila som sa do písania.

Moje reakcie boli:

– bola som naštvaná
– kričala som a plakala
– hanbila som sa byť mu nablízku
– chcela by som si vziať niekoho iného
– myslela som si, že mám väčšiu hodnotu
– nie je ma hoden

Aj tento zoznam bol nekonečný. Matka potom tento papier vzala, roztrhla ho napoly. Tú časť, kde boli Petrové nedostatky, vyhodila.

Druhú mi podala so slovami, nech idem domov a premýšľam o tom, čo som napísala. „Vráť sa, až si budeš definitívne istá, že od Petra odchádzaš.“

Vrátila som sa teda domov a zahľadela sa do zoznamu. Uvidela som odraz samej seba, svojho príšerného správania, a vtedy mi došlo, ako hlúpo som sa po celú dobu správala.

Zamyslela som sa aj nad Petrovými nedostatkami, ktoré ma tak vytáčali. A uvedomila som si, že nič z nich nie je tak neospravedlniteľné, ako som si dovtedy myslela.

Cez všetok môj hnev som si vôbec neuvedomovala, ako dobre mi s mojim mužom vlastne bolo. Nikto nie je ideálny. Každý má nejaký nedostatok. Ale je ho potreba tolerovať, nie vytýkať.

 

Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.

You Might Also Like