Príbeh na zamyslenie: Chcela som sa rozviesť s mojím manželom, ale mama mi povedala slová, ktoré ma hlboko zasiahli

Nie je nič smutnejšie ako rozvod – traumy, ktorá sa nedjú riešiť bez strát. Ľudia, ktorí prežívajú toto neuveriteľne ťažké utrpenie, sú v ohrození života – po fyzickej i psychickej stránke.

Bohužiaľ, rozviesť sa je v dnešnej dobe už v poriadku. Preto je teraz veľa slobodných matiek, ktoré postupne klesajú u mužov na spoločenské dno.
Pred tebou je list ženy, ktorá už bola rozhodnutá rozviesť sa, ale potom zmenila rozhodnutie. Prečítaj si ho pozorne a zistíš, čo sa stalo. Možno ti tieto slová pomôžu znovu nadviazať vzťah s človekom, ktorého si už pripravená poslať do krajiny pod názvom „Minulosť“.

Príbeh o záchrane manželstva:
Oddiaľovala som tento moment, kým nenastal ten deň. Deň, kedy môj muž Petr odišiel do práce, zbalila som si veci, vzala svojho dvojročného syna a utiekla som z domu k mojim rodičom. Moja mama mi povedala, že ma s otcom nevyhodí a budú mi vo všetkom pomáhať.

„Ale predtým, než definitívne odídeš od svojho muža, – povedala mama, splň mi túto prosbu.“ Položila predo mňa list papiera, urobila vertikálne čiaru uprostred a požiadala ma, aby som do prvej kolónky napísala zoznam vecí, ktoré mi na Petrovi tak moc vadí , že už s ním nedokážem žiť. Myslela som si, že do druhej kolónky bude chcieť napísať zoznam jeho kladných vlastností, hoci už vtedy som vedela, že to bude veľmi krátky zoznam.

Hneď som vedela, čo napíšem do prvého stĺpca:
Petr vždy pohadzujú svoje veci
Nikdy mi nehovorí, kam ide
Pri stole hlasno smrká a chová sa neslušne
Nikdy mi nedal žiadny darček
Je skúpy na peniaze
Nikdy doma nepomáha
Večne je ticho a nekomunikuje so mnou
V tomto zozname som pokračovala dlho, než som sa dostala na koniec strany. Tu už som mala nezvratný dôkaz, že by žiadna žena nechcela žiť s takým monštrom.

So samoľúbym úškrnom som povedala mame: „Do druhého stĺpca mám napísať jeho pozitívne vlastnosti, že?“ Ale mama odpovedala, že ona už pozná jeho silné stránky. Požiadala ma, aby som ku každému z jeho nedostatkov, napísala svoju reakciu na ne.

To už bolo ťažšie a nečakala som, že to bude o mňa. Ale vedela som, že moja mama odo mňa neodíde, kým to nevyplním. Tak som začala písať.

Aké sú moje reakcie:
Hnevala som sa
Kričala a plakala
Hanbila som sa byť v jeho blízkosti
Urobila som zo seba mučenicu
Chcela by som sa vydávať za niekoho iného
Myslela som si, že som cennejšie
A všeobecne, nie je ma hoden
Tento zoznam bol nekonečný. Potom mama vzala papier, roztrhla ho na polovicu, tú časť kde boli napísané Petrovo nedostatky, hodila do koša.

Druhou mi podala so slovami: „Choď dnes domov a premýšľaj o tom, čo si napísala. Dieťa tú nechaj. Príď až potom, ak budeš definitívne presvedčená, že chceš od Petra odísť, ja s otcom ti vo všetkom pomôžeme. “

Vrátila som sa domov, pozrela sa na zoznam. Bez Petrových nedostatkov vyzeral hrozne. Videla som odraz svojho hrozného a deštruktívneho správania, a vtedy som si uvedomila, ako hlúpo som sa po celú dobu správala. Potom som sa zamyslela nad vecami, ktoré ma u Petra tak dráždili. A vtedy som si uvedomila, že nič nie je tak zlé a neospravedlniteľné.

Bola som tak nahnevaná, že som si vôbec nevšimla, ako mi bolo dobre s mužom, bol dobrý, nie ideálne, ale výborný. Nie všetci sme ideálne. Toto treba vštepovať deťom od malička. Každý z nás má nejaké nedostatky, ale musíme sa naučiť ich tolerovať.

Vrátila som sa k rodičom. Je zaujímavé, že druhýkrát, ale s odlišným názorom. Teraz cítim pokoj a vďačnosť. Pred piatimi rokmi som sľúbila, že zostanem s mužom v chorobe aj v zdraví – a bola som zdesená, ako kruto som bola pripravená zmeniť svoj život a dieťaťu vziať otca len kvôli maličkostiam a chvíľkovému podráždenie. A keď sa Peter vrátil domov z práce, už sme na neho so synom čakali.

Rada by som povedala, že sa Peter zmenil. Ale nie, on sa nezmenil. Stále robil to, čo ma tak dráždilo. Ale zmenila som svoj postoj k jeho správanie. A každý deň ďakujem mame, že mi zachránila manželstvo.

Keď bolo Petrovi 49 rokov, diagnostikovali mu Alzheimerovu chorobu, musel odísť z práce učiteľa a ja som sa starala o svojho milovaného muža.

A keď sa ma môj syn opýtal: „Mami, čo budeme robiť, až si nás už otec nebude pamätať?“ – Odpovedala som mu: „Potom si ho budeme pamätať my, budeme si ho pamätať ako milujúceho otca a manžela a pamätať si na všetko, čo nás naučil a ako nás miloval. “

Zakaždým, keď som sa zmenila ja, zmenilo sa všetko okolo mňa.

Martina bola za Petra vydatá 29 rokov.

Toto je otvorený list, ktorý je neuveriteľne dojemný. Musíte mať veľkú vnútornú silu rozprávať svoj príbeh tak otvorene. Jej múdre myšlienky rezonujú v našich srdciach, že?

Zdieľaj so svojimi priateľmi tento článok. Nech taká tragédia ako je rozvod, sa vyskytuje len občas, keď je to naozaj nutné.

zdroj:  youtube.com / pexels.com

You Might Also Like