Ako ubližujeme svojim deťom. Najčastejšie chyby, ktoré by sme mali vedieť

Jeden psychológ povedal: „Pri každej príležitosti berte svoje dieťa za ruku! Neuplynie veľa času a prestane k vám naťahovať svoju maličkú dlaň! “

Všetko, čo robíme v živote našich detí, sa stokrát vráti. Ak dieťa vyrastá v atmosfére dôvery, naučia sa tiež dôverovať iným. Ak je dieťa milované a cíti podporu, stáva sa samo citlivým a ohľaduplným.

Existujú ťažké chyby, ktorých sa dospelí dopúšťajú v hneve alebo z ľahostajnosti, a pritom nechápu, v čo sa to môže zmeniť v malej detskej dušičke …

Ťažko ubližujeme svojim deťom, keď:

1. Ich nechápeme!

Keď mi bolo 13, zamilovala som sa. Patrik sa výborne učil, bol samoľúby a ješitný. Ale mne sa zdalo, že je to ideál. Avšak ideál si ma vôbec nevšímal a ja som plakala. Mamička v snahe ma utešiť povedala niečo hrozné: „Ale no tak! Veď je to hlúposť! Za rok to bude preč! „Ja som ale vôbec nechcela, aby moja zamilovanosť odišla. Prečo rodičia musia vedieť všetko vopred miesto nás?

2. Ich nepodporujeme!

Keď bol Peter malý, pribehol raz zo školy v slzách: „Mami, učiteľ mi povedal, že môj hlas znie, ako keď vietor skučí v komíne!“ „Ale synku, na nikoho nedaj! Spievaš ako ten najkrajší slávik na svete! Viem to celkom iste! „Hrôza pomyslieť, že by svet nikdy nepočul tento veľký tenor, nebyť jeho múdrej matky. Stále svojim deťom hovorte: „To zvládneš! S tým si poradíš! „Dáva im to krídla.

3. Porovnávame ich s inými deťmi

„Pozri sa na Aničku, ako je dokonale čistá a upravená! A nie ako ty, ty prasiatko! „Je vám to povedomé? Jedno nedokážem pochopiť: čoho chcú mamičky dosiahnuť, keď vyslovujú podobné slová?

4. Sa im posmievame!

Išli sme s malou sestričkou do obchodu .. Boli jej 3 roky. Na tvári mala zelené fliačky – ošetrené stopy po kiahňach. Znudené predavačky, ktoré nemali čo robiť, sa k nám obrátili a začali sa hihňať: „Na to k nám prišla kráska, pozrite na ňu!“

5. Keď je urážame slovami alebo činmi

V 8. triede som sa pokladala za úplne dospelé a samostatné dievča. Raz sme s otcom sedeli nad geometriou, ktorú môj mozog jednoducho odmietal chápať. A vtedy môj otec, už značne rozčúlený, ma tresol – cez zadok! Ani ma to tak nebolelo, ako ma to strašne urazilo! Dlho som s ním nehovorila. A on nemohol pochopiť, čo sa ma tak strašne dotklo …

6. Keď na ne kričíme a neovládame sa

Pamätám si, ako v pôrodnici moja susedka, utrápená plačom svojho bábätka, dieťa zrazu chytila, triasla s ním a revala: „Čo do pekla chceš?“ Nikdy nezabudnem na obrovské modré oči dieťatka plné hrôzy. Potom sa za to zrejme sama veľmi hanbila …

7. Ich ignorujeme!

Verte, že to je to najstrašnejšie. Japonský vedec demonštroval pred celým svetom pokus s rastlinami. Tri rovnaká semienka boli zasadené do 3 rôznych kvetináčov. Každé ráno, keď prechádzal okolo prvého, vedec rastlinku pozdravil a venoval jej láskavé slová. U druhého kvetináčika kričal a nadával rastlinke strašnými slovami. Tretiu jednoducho ignoroval a prechádzal mimo nej, bez toho sa na ňu pozrel.

Nie je ťažké uhádnuť, čo sa s rastlinkami za mesiac stalo. Prvá rozkošatela šťavnatými zelenými listami na celú šírku okenného parapetu. Druhá proste uschla. A tretia zhnila. Deti sú podobné zeleným rastlinkám a rodičia po rokoch žnú len to, čo sami vypestovali!

Teraz zdvihnite tvár od monitora a predstavte si svoje maličké. Ako tlačí bacuľaté pästičky, smiešne krčí nos a usmieva sa na vás celou bezzubou pusinkou. V odpovedi sa vo vás pohne niečo veľké a nežného. Toto maličké vás miluje úplne a bez podmienok, nech ste v akejkoľvek nálade, nech mu dávate akékoľvek darčeky, jednoducho preto, že ste jeho mamička alebo otecko! A za jeden taký úsmev pre neho urobíte všetko na svete. Myslite na to čo najčastejšie a majte radi svoje deti!

You Might Also Like